SPOĽAHLIVÝ, NENÁROČNÝ KÔŇ VHODNÝ PRE PARKÚROVÝ, DREZÚRNY ČI VOZOTAJSKÝ ŠPORT PRE SVOJU OHYBNOSŤ, SUCHÚ, PEVNÚ KONŠTITÚCIU, VHODNÝ PRE RÝCHLY ŤAH.
V tandeme – dvojzáprah – v Uhorskom ľudovom záprahu so zdobeným poprsným postrojom dva kone ťahajú bričku, je vhodný pre temperamentne nie veľmi prejazdené kone, lepšie tak vyniknú.
Áno, domnievate sa správne, v tomto blogu bližšie priblížime plemeno MAĎARSKÝ POLOKRVNÍK. Význam tohto slova vzniká krížením troch plemien, a tak je predpoklad pre výborného a ochotného jazdeckého vozotajského koňa. Je to plemeno, ktoré začali šľachtiť Maďari v 60. rokoch minulého storočia s cieľom vytvoriť úžitkového, húževnatého vozotajského koňa. Za týmto účelom priviezli vysoké HANNOVERSKÉ a HOLŠTÝNSKÉ kone a tie primiešali k FURIOSSOVI a z arabmi z GIDRANA. GIDRAN je maďarský angloarab, je to potomok žrebca GIDRAN SENIOR dovezeného do Maďarska v roku 1816. Gidranov syn GIDRAN II zo španielskej matky sa stal zakladateľom a plemenným žrebcom tohto mena. Na šľachtenie skúšali použiť rôzne kobyly, aj plnokrvné, na zjemnenie rysov a na zvýšenie rýchlosti použili aj arabské kone. Cieľom bol rýchly kôň z priestorným cvalom.
Maďarský polokrvník pochádza zo známych maďarských žrebčinov, ako je starobylý MȌHEGYES a KISBER, ktorý je pomenovaný po slávnom maďarskom koni, ktorý vyhral BRITSKÉ DERBY v roku1876. Známy je aj KECSKEMET, populárny pre kočiarové typy koní, z ktorého vychádzal aj LIPICAN či KLUSÁK. Charakterovo by sa dal Maďarský polokrvník charakterizovať ako súčasne moderné mladé, športovo využiteľné plemeno. Spoľahlivý, nenáročný kôň, vhodný pre parkurový, drezúrový či vozotajský šport.
MAĎARSKÝ POLOKRVNÍK je ľahko učenlivý, poddajný kôň, spoľahlivý v parkúre a práca pod sedlom ho doslova baví. Jazdiareň a drezúra ho bavia tiež, a tak je vhodný aj pre juniorov. Má jemný charakter, svojím vzhľadom pôsobí veľmi elegantne a jemne predstavuje ľahkosť pohybu v cvale i skokoch. Hlava je primeraná, nie veľmi veľká, nosová kosť je pomerne dlhá a rovná, oči jemne pôsobia menšie a horné viečko akoby bolo mierne ponad oko, čo vytvára dojem akoby smutného výrazu. Uši sú stredne dlhé skôr kratšie, krk nie je veľmi dlhý, no je silný a dobre osvalený, chrbát nie veľmi dlhý ani krátky, kôň má silné, široké plecia, silný zadok. Končatiny sú primerane dlhé, výška tohto plemena je od 160 – 170cm, ojedinele z hannoverských, holštinských línií vyššie – 175 cm. Je to ľahko živiteľný kôň, dobre osvalený, zaguľatený.
Sfarbením sú to kone väčšinou hnedáci, s tmavou hrivou a končatinami, tmavými až po pätový kĺb a tmavý chvost, tmavý hnedák, tmavý ryšiak. Po arabskych predkoch bývajú často biele alebo sivý, vybelujúci belko. Medzi odznaky na hlave patrí základná farba bez znakov alebo hviezda, prúžok, či široká lysina spojená so šnupkou. Odznaky na končatinách bývajú pomenej, no môže sa vyskytovať penička na korunke alebo ponožka na sponkovom kĺbe.
Toto plemeno má menšie, pevné, tmavé kopytá, avšak pomerne hlboké chodidlo s výraznou srdiečkovou strelkou a pätkami. Treba dbať na zvýšenú hygienu pred hnilobou strelky a tvorbou hnilobnej ryhy medzi pätkami.
Na záver by sa dalo povedať, že MAĎARSKÝ POLOKRVNÍK je všestranný, športový kôň. Je spoľahlivý spoločník do terénu, poslušný, nenáročný, je to učenlivý typ koňa, vyhľadávaný pre parkúrový šport, pre jeho prispôsobivosť a ochotu práce vo vozotájstve a v neposlednom rade pre vytrvalosť a ohybnosť a pre vytrvalostné jazdectvo.
