Je to plemeno koňa s históriou siahajúcou ďaleko do minulosti. Už rímsky historik Tacitus 55 – 120 n. l. zaznamenal toto plemeno a opisoval ho. Okrem iného ho opísal ako nie veľmi pekného koňa, ale zato húževnatého, ochotného a silného. Plemeno sa zošľachťovalo ďalších tisíc rokov.
Za svoje jemné črty vďačí vplyvu ANDALÚZSKEHO KOŇA zo Španielska. Rimania ho uznávali ako silného záprahového, vojnového alebo pracovného koňa. Plemeno dostalo svoj názov podľa Frízska, oblasti v Holandsku, a Nemecka. Predpokladá sa, že pochádza z obdobia tisíc rokov pred naším letopočtom. Tento kôň sa opisuje ako chladnokrvník, veľmi húževnatý, vytrvalý, pracovitý, ochotný a učenlivý. Kedysi bol považovaný ako vzácny kráľovsky dar a rytieri na ňom vyrážali do vojen. Hoci nebol vysoký, napriek tomu to bol silný kôň. Bol často využívaný na kráľovskom dvore ako záprah do koča alebo na pohrebný sprievod. No pre svoju výnimočnosť takmer vyhynul.
V 18. – 19. storočí sa toto plemeno lokalizovalo na holandskú provinciu. V tej dobe vlastniť FRÍZSKEHO KOŇA sa pokladalo za majetok a bohatí farmári na ňom chodili v záprahu na nedeľné bohoslužby. Avšak začiatkom 20. storočia boli FRÍZSKE KONE krížené s ťažkými teplokrvníkmi, no nie všetkým holandským farmárom bol jeho osud ľahostajný. V pohostinstve DE DRIE ROMERS bola 1.5.1879 založená oficiálna plemenná kniha s názvom HET FRIE PAARDEN STAMBOEK. Chovným cieľom bolo vrátiť FRÍZA k pôvodnému typu, a tak chodili po farmách a skupovali žrebce a kobyly, ktoré najviac spĺňali túto podobu.
FRÍZSKY KȎŇ musí byť ebenovo čierny, v zime až uhlovej farby, v lete s modrým nádychom. V Holandsku ich dokonca v lete von cez deň ani nepúšťajú, až v noci, aby nevybledli na tmavohnedú. Ďalším podstatným znakom je dlhá čierna kučeravá hriva a dlhý chvost až po zem. Hriva sa udržuje zapletaná vo vrkočoch, aby si ju kôň nevytrhol či nepristúpil. Charakteristické sú aj dlhé chlpaté rousy, ktoré vedú ponad sponkový kĺb cez cele kopyto. Hore vo vnútri týchto vlasov nad pätkami sa nachádza výrastok podobný pazúriku. Ten je potrebné ošetrovať, skracuje ho podkúvač kliešťami a je potrebné ho mastiť, aby kôň neprišiel k úrazu. Tento výrastok majú oba jedince. Uši FRÍZSKEHO KOŇA sú krátke, tzv. myšie uši, no špicaté. Hlava je krátka, no výrazná po ANDALÚZSKOM KONI, krk je svalnatý, kôň má mohutnú šiju. Kôň prirodzene a elegantne sám od seba nosí krk zaguľatený, je to tzv. labutí krk. Plecia a chrbát koňa sú široké, nohy svalnaté.
Výška plemena je od 150 – 170cm v kohútiku a je prípustná len plicová miera. Kopyta sú tvrdé, avšak na tvrdom povrchu oproti teplokrvníkom znejú skôr akoby voskovo. Chodidlo je ploché a kôň má drobnú tenkú strelku. Povolená je len vraníkovská farba, ebenovo čierna, a kôň taktiež nemá žiadne farebné znaky nikde na tele.
V roku 1913 bola opäť kríza v existencii plemena. V plemennej knihe zostali len tri staršie žrebce a FRÍZSKY KȎŇ krížením s chladnokrvníkmi strácal svoju ľahkosť. V súčasnosti sú uznávané dva typy FRÍZSKEHO KOŇA:
- BAROKOVÝ ŤAŽKÝ TYP – nižší, so silným svalnatým telom, mohutnými stehnami, kratšími zadnými končatinami. Je to záprahový alebo pracovný typ koňa.
- ĽAHKÝ TYP DLHEJ LÍNIE – býva vyšší, s dlhými nohami a s dlhým, no menej mohutným krkom, ako má barokový typ. Je to kočiarový typ koňa.
LÍNIE FRÍZSKYCH KONÍ
Väčšina súčasných FRÍZSKYCH KONÍ patrí do jednej z troch línií. Všetky vedú k žrebcovi menom NEMO 51-1.1.1885. Zakladateľmi línií sú žrebce AGE 14.4.1942, RITSKE 4.5.1955 a TETMAN 20.5.1956. Najpočetnejšia línia je z radu TETMAN a v súčasnosti sa delí na dve vetvy – línia JARICH 16.3.1964 a línia MARK 17.4.1964 . Zväz FRÍZSKYCH KONÍ získal v roku 1954 titul KRÁĽOVSKÝ .
Dnešný FRÍZSKY KȎŇ je obľúbený kvôli svojmu charakteru, jemnému temperamentu a elegancii, a to ako drezúrny, tak i ako kočiarový kôň. Jeho charakter je tiež veľmi priateľský a rád spolupracuje. Ľahko sa učí nové veci a je dobre použiteľný aj v mnohopočetnom záprahu. Je to typ reprezentatívneho koňa na rôzne oslavy či podujatia. Svojou jednoliatou farbou a eleganciou vysokokadencovaných chodov vyniká v akomkoľvek postroji či záprahu.
